Baktérie a vírusy

VÍRUSY:

-objavil ich-Dimitrij Ivanovič Ivanovskij

-definujú sa ako nebunkové organizmy-z hľadiska štruktúry živých systémov ide o nukleoproteinové častice-skladajú sa z: nukleových kyselín a bielkovín

-sú vnútrobunkové parazity-nemajú vlastný metabolizmus

-vírusová nukleova kyselina býva obalená bielkovinovým plášťom-kapsidom,tvoria spolu:virión,

-na povrchu kapsidy sa často nachádza tukový obal

Rozmnožovanie vírusov:

-virión sa prichytí na povrch bunky, nukleova kyselina preniká do hostiteľskej bunky, následne vyvolá v tejto bunke syntézu bielkovín podľa svojich génov,ktoré sú nevyhnutné pre rozmnožovanie vírusu

-bunka potom na základe enzýmu replikuje z vlastných zdrojov vírusovú nukleovu kyselinu a syntetizuje kapsidu vírusu

-zostavia sa nové virióny,ktoré sa z bunky uvoľňujú a môžu napádať ďaľšie bunky,virióny môžu bunku opustiť bez toho,aby ju zničili alebo spôsobili jej zánik,čiže lýzu bunky

Rozdelenie vírusov:
1.bakteriálne 2.rastlinné 3.živočíšne:

1.tiež sa nazývajú baktériofágy

2.v nich prevláda RNA,rozmnožovanie prebieha v rastlinnej bunke,najznamejším je vírus tabakovej mozaiky

3.napr.aj u človeka- kiahne, chrípka, osýpky, žltačka. -medzi živ. vírusy patria aj onkovírusy-rakovina

Rastlinné aj živočíšne vírusy prenikajú do hostiteľských buniek mechanizmom- pinocytóza.

      Stavba bakteriofága

BAKTÉRIE:

-jednobunkové,fylogeneticky príbuzné prokaryotické organizmy

Veda,kt.sa zaoberá štúdiom bakteríí-bakteriológia-jej zakladatelia-Louis Paster,Robert Koch.

Štruktúra baktérií:

1.guľovitý -koky

2.tyčinkovitý-bacily

3.vláknitý-aktinomycéty

4.špiralovitý-spirily a spirochéty
Zakl.stav.jedn.bunkovej steny je-peptidoglykan

Pod bun.ste.sa nach.cytoplazmatická memb..Vnútorný priestor vypĺňa cytoplazma-v nej sú ribozómy a genet. materiál
Typy baktérií:
saprofyty-nach.sa v rôznych typoch pôdy. Mnohé žijú v symbióze s rastlin.,živočíchmi a človekom,Iné zasa ako škodlivé parazity -svojimi patogénnymi schopnostiami spôsobujú závažné infekčné ochorenia.

Význam:Z ekolog.hľadiska majú b.nezastupiteľnú úlohu pri obehu lát. v prírode mineralizáciou organického materiálu.Iné b.pomáhajú pri ekolog.haváriách.V priemysle-mliekarstvo –mliečne baktérie.Zo zravot.hľadiska je závažný negatívny účinok bakt.vyplývajúci z aktivity patogénnych b.,kt.spôsob.ochorenia člov.,živ.,rast.Priklad:mórové a cholerové epidém.,hnačky,pohlav.choroby,mnohé infekčné ochor.

Fyziologická charakt.bakt.-vlastnosti-primárny zdroj C,spôsob.získavania energie,vzťahu ku kyslíku,nároky na výživu

Podľa spôs.ziskavania hlav.biogénneho prvku C:
1.autotrofné bakt.-primárnym zdrojom uhlíka je CO2 2.heterotrofnéb.-prim.zdro. uhlíka sú organické zlúčeniny b, Podľa spôsobu získavania energie:

1.fototrofné ba.-primárnym zdrojom ene.je svetelná energia,ide vlastne o fotosyntézujúce prokaryota a podobne ako rastliny,aj oni majú farbivá umožňujúce premenu svet.ene.na chem.e.2.chemotrofné bakt.-primár.zdr.ene.je chem.ene.,získavaná oxidáciou alebo kvasení c,

Podľa vzťahu ku kyslíku sa delia na:

1.aeróbne bakt.-na svoju existenciu vyžadujú kyslík

2.anaeróbne bakt.-na svoju existenciu nevyžadujú kys.,naopak,pôsobí na ne toxicky.

3.fakultatívne anaeróbne b.-môžu rásť za prítomnosti aj neprítomnosti kyslíka.

Rozmnožovanie bakt.: väčšina bakt.sa rozm.priečným delením.Predchádza mu zdvojenie bakterial.jadra,oddelenie nových jadier,a následné rozdelenie bunky.trva to 15-30min.Pri niekt.druhoch je aj pučanie,čo je typ.spôsob delenia pre kvasinky.Niekt.skupinky tvoria aj špecifické rozmož.štruktúry- spóry.Niekt.vláknité bakt.sa rozmnož. aj rozpadom svojich vláken