Obehová sústava

Činnosť obehovej sústavy:

1. Prepravná – doprava a odvod látok.
2. Udržiavanie stálej teploty tela – rozvod tepla k chladnejším častiam alebo jeho  odstránenie z tela.
3. Ochranná – zneškodňovanie cudzorodých látok a choroboplodných zárodkov a ich jedov.

Cievy delíme na:
1. Tepny – vystupujú zo srdca, vedú okysličenú krv, je jasnočervená, tečie pod tlakom, preto pri poranení strieka. Na začiatku tepien vystupujúcich zo srdca (srdcovnica – aorta, pľúcnica) sú polmesiačikovité chlopne. Od aorty odstupujú vencovité (koronárne) tepny a zásobujú krvou srdcový sval. Ich upchatie spôsobuje infarkt.
2. Žily – vstupujú do srdca, krv je odkysličená, tmavočervená, pri poranení vyteká.
3. Vlásočnice – kapiláry – tvoria prechod medzi žilami a tepnami
Artérioskleróza - zhrubnutie stien tepien ukladaním látok tukového charakteru
Kŕčové žily - varixy - rozšírenie povrchových žíl na dolných končatinách
Štrukturálna a funkčná charakteristika srdca

SRDCE:

je uložené v hrudníkovej dutine vo väzivovom vaku - osrdcovníku
- ide o špeciálny druh priečne pruhovanej svaloviny
Stavba: pravá predsieň, pravá komora, ľavá predsieň, ľavá komora, cípovité a polmesiacovité chlopne, vencovité (koronárne tepny)
Srdce pracuje rytmicky v 2 fázach:
1. fáza - systola (stiahnutie), 2. fáza - diastola (ochabnutie)
Srdce je zvislou priehradkou rozdelené na 2 polovice (pravú a ľavú) a každá je zložená z predsiene a komory. Systolou predsiení sa krv vytlačí do komôr, ktoré sú v tom čase v diastole.Spätnému pohybu krvi do predsiení bránia chlopne (v pravej polovici trojcípa a v ľavej dvojcípa). Systolou komôr sa krv vytlačí do tepien a predsiene sú v diastole.
- jedným ťahom sa vypudí do obehu 60-80 ml krvi
Krvný obeh: 

1. MALÝ (PĽÚCNY) OBEH - z pravej komory tepna pľúcnica vedie odkysličenú krv do pľúc, kde sa krv okysličí. Z pľúc pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľavej predsiene.
2. VEĽKÝ TELOVÝ OBEH - z ľavej komory tepna srdcovnica vedie okysličenú krv do tela, z tela horná a dolná dutá žila vedie odkysličenú krv do pravej predsiene.

Rýchlosť činnosti srdca sledujeme prostredníctvom:
1. Počtu tepov - tepová vlna vzniká nárazom szstolou vypudenej krvi na steny aorty a jej vetiev. V pokoji - cca 70 tepov za minútu, pri námahy 100-240.
2. Krvného tlaku - je to tlak krvi v tepnách pri systole a diastole (120/70 torrov)
3. Srdcových oziev - vznikajú pri uzatváraní chlopní
4. Elektrických reakcií - EKG, ktoré zachytáva elektrokardiograf a záznam biopotenciálov sa nazýva elektrokardiogram.